tomasgolha

Nie je veľa vecí, ktoré ma naučili žiaci. O to viac sa z nich teším. Ďakujem Vierka

Rada pre mládež a univerzity Konferencie biskupov Slovenska vypísal i verejnú súťaž na vytvorenie loga Národného stretnutia mládeže R13 , ktoré sa uskutoční v dňoch od 26. do 28. júla 2013 v Ružomberku paralelne so Svetovými dňami mládeže (SDM) 2013 v brazílskom Rio de Janeiro. Cieľom bolo vytvoriť dynamickú, mládežnícku a modernú značku, ktorá by mala svoj základ v Svetových dňoch mládeže. Obsah loga musel tvoriť text  R13.  Logo malo mať farby zelenú, žltú a modrú v odtieňoch oficiálneho loga SDM 2013. Témou SDM 2013 je motto : “Choďte a získavajte učeníkov zo všetkých národov” (porov. Mt 28,19).  Logo vychádza z loga svetových dní mládeže v Rio de Janeiro. Z tohto loga je ponechaný ako základ, centrum Ježiš Kristus, teda socha Spasiteľa. Okolo Neho sú do tvaru kruhu usporiadané stopy ludí, ktoré takto tvoria zemeguľu a zároveň ružu (symbol mesta Ružomberok). Mnohosť stôp ako mnohosť lupeňov, ktorými je ruža tvorená. Mnohosť stôp tiež ako mnohosť a rozmanitosť

Nie je pre mňa také ľahké napísať niečo. Niekedy nie sú nápady o čom písať, inokedy by myšlienky aj boli, ale nie je čas, alebo nie je na čo, respektíve na čom písať. Najčastejšie je to lenivosť spojená s únavou. A momentálne sú toto všetko len výhovorky. Mám pocit že občas žijem jeden veľký stereotyp. Stále to isté dokola. Práca, spánok, oheň, detičky, počítač, cesta domov vlakom, hlad, jedlo...... Len nie v tomto poradí. Nechcel som podporovať stereotyp aj tým spôsobom, že napíšem jeho presnú podobu.   Tlak stereotypu cítiť viac ak sa necítim dobre, ak sa cítim tlačený a neslobodný. Asi to tak stále bude. Ak je mi fajn, tak ho nevnímam. A nechcel som písať o stereotype. Včera ráno som spravil trochu nezvyčajnú vec. Teda nikdy som to nespravil a napadla ma k nej pekná myšlienka. Aspoň pre mňa bola pekná. „Obzri sa a uvidíš nové, krásne veci.“ Išlo o to, že som bol zaniesť k detskej doktorke Dorotkyn materiál, ako to nazvala pani sestrička a zle som si vypočítal čas, ktorý

   logo Chorus Cremniciensis

Víkend, chladno, zamračené, láska, choroba, radosť, dobré jedlo, šípky, futbal, Dorotka, fotky, iPhone, rozhovory, Benny, wifi, les, veveričky, cache, Karvaš a Bláhovec, psy, grilovanie, priateľstvá, spánok, chatka, hudba, černice, kučína, prehra, namrzenosť, oheň, teplo, útek, rozlúčka... Weekend , cold , cloudy, love , illness , joy , good food , darts , football , Dorothy , photos, iphone , interviews , Benny, wifi , forest , squirrels , cache , Karvaš and Bláhovec , dogs , barbecue, friendships , sleep , cottage, music, blackberries, Kučín , loss, annoyance , fire, heat , escape , farewell ...

.............................................................. PÁD ............................................................  YETY / squatch  .......................................................... YETY ako wallpaper

 

Robím si trochu poriadok na disku v práci a našiel som tento charakter asi z roku 2010. Veľmi ma potešil.

 Trochu staršia vec. J

Práve som dopozeral prednášku o mužnosti. Dal som jej like. Mark Driscoll ma prinútil rozmýšľať nad tým akí sú muži, pubertiaci a aký som ja sám. Na mňa sa sťahovala definícia mužov v Cirkvi, ktorý sú zbabelcami a frflošmi. Presne. Ako sa tak na seba pozerám sedí to. Aj keď by som sa mohol vyhovárať, že nie vždy je to tak a že existujú chvíle, keď viem a robím a makám a .... Ono je ale niekedy veľmi jednoduché predniesť prednášku, ale ako povedané preniesť do praxe?   Prečo jedinou mojou reakciou na ňu je like a možno niekto iný ju dá zdieľať, aby sa dostala aj k iným chlapom, alebo ako boli mužovia tejto doby nazývaný v prednáške k chlapíkom. Čo mám teda urobiť, aby som sa stal chlapom? Kde je to kritérium, ktoré musím splniť? A kto mi dá feedback, že cesta ktorou som sa rozhodol kráčať je cesta pravej mužnosti? Zdá sa mi, že je to omnoho viac zamotané, ako sa na prvý pohľad zdá. Ako konzumáciu zmeniť na produktivitu? A čo produkovať? Kde a ako začať? Myslím si, že možností je m

Ako často neviem, čo by som robil a len tak zabíjam čas na internete, preklikávaním Pinterestu s Facebookom a Gmailom. Sem tam sa objaví nová správa, nový obrázok, ale cítim, že je to len také zabíjanie času. A koľkokrát si hovorím, že by som mal robiť niečo užitočné. Chystať sa na hodinu, aby z nej žiaci mali niečo viac, čítať si radšej knihu, ktorá mi dá zaručene viac. Kreslením, ktoré tak zanedbávam a úplne som ho potlačil na kreslenie si charakterov do zápisníka z roku 2003, a čmáranicami, pri ktorých dúfam, že ich nikdy nikto neuvidí. Prečo je také náročné niekedy odtrhnúť sa od počítača? Čo je to za silu, ktorá ma drží a núti ma, aby som čumel do tej obrazovky, kým ma oči budú bolieť a budú mi z nich tiecť slzy. Niektoré dni mám pocit, že som nič neurobil. Nič, len presedel za obrazovkou. Som zo seba smutný, ale bojujem s tým. Bojujem. Jedným z dôkazov môjho boja je táto tvár, priateľa Dušana vyskladaná z trojuholníkov. Aj keď som na pár hodín vyhrával boj a vyprodukoval

Mám veľmi rád svadby, kde je prítomná ozajstná láska. Je ju vidieť, cítiť a uverí v ňu aj človek, ktorý ju nikdy nezažil. Tak tomu bolo aj v prípade svadby Julky a Ondriša. Vôbec nevadilo, že prší. Vlastne sme si to ani poriadne nevšimli. Ondrej a Julka sú jednou veľkou kopou srandy o čom svedčí aj štveranie sa na korbu kamióna. Najlepšie na tom všetkom je to, že týmto dňom sa to všetko len začalo.

Jedna z nevestiných obľúbených.

Dňa 27. 8. 2011 sa konala svadba na Sliači. Bolo to počas veľkolepých leteckých dní a mladomanželia sa môžu pýšiť tým, koľko ľudí sa v ten deň na Sliači zišlo z celého Slovenska. Lucka Javorková a Norbert Capák sa brali z lásky. Bola to krásna svadba a veľmi dobre sa mi fotilo. Mladomanželom prajem krásny zvyšok života a ďakujem za priateľstvo, ktoré je medzi nami. Vďaka.