Prečo po prednáške o mužnosti od Marka Driscolla zostávam tam kde som?


Práve som dopozeral prednášku o mužnosti. Dal som jej like. Mark Driscoll ma prinútil rozmýšľať nad tým akí sú muži, pubertiaci a aký som ja sám. Na mňa sa sťahovala definícia mužov v Cirkvi, ktorý sú zbabelcami a frflošmi. Presne. Ako sa tak na seba pozerám sedí to. Aj keď by som sa mohol vyhovárať, že nie vždy je to tak a že existujú chvíle, keď viem a robím a makám a .... Ono je ale niekedy veľmi jednoduché predniesť prednášku, ale ako povedané preniesť do praxe?  Prečo jedinou mojou reakciou na ňu je like a možno niekto iný ju dá zdieľať, aby sa dostala aj k iným chlapom, alebo ako boli mužovia tejto doby nazývaný v prednáške k chlapíkom. Čo mám teda urobiť, aby som sa stal chlapom? Kde je to kritérium, ktoré musím splniť? A kto mi dá feedback, že cesta ktorou som sa rozhodol kráčať je cesta pravej mužnosti? Zdá sa mi, že je to omnoho viac zamotané, ako sa na prvý pohľad zdá. Ako konzumáciu zmeniť na produktivitu? A čo produkovať? Kde a ako začať? Myslím si, že možností je mnoho. Dôležité v tomto celom je nájsť cieľ, ktorý chceme dosiahnuť. Možno práve cieľ bude podnetom, ktorý nás môže naštartovať. A to môže byť problémom, cez ktorý sa nevieme dostať. Nájsť cieľ. Mám takú skúsenosť zo školstva, že jedinou prekážkou, pri tvorbe detí, keď im zadám úlohu je vymyslieť niečo. Vymyslieť cieľ. Samozrejme decká v škole si nachádzajú výhovorky a tvorenie je pre ne nočnou morou, ale úlohu splnia skôr a ľahšie, ak im zadám úlohu, v ktorej je výsledok jasný už od začiatku. Ak ich istým spôsobom ohraničím. Cieľom samozrejme nesmie byť nič abstraktné, nič vzdialené a rozmazané. Našim cieľom ako sa stať chlapom by malo byť niečo, čo sa dá povedať jednou vetou, najlepšie holou. Chcel by som sa teda vyzvať, aby som hľadal tento cieľ a následne môže začať môj životný boj. Boj, pretože nájdenie cieľa je len začiatkom. Začiatkom, ktorý bude našim určením. Určením, ktoré nás bude uisťovať, že žijeme správne. Bude našim pokojom a radosťou, silou, z ktorej budeme môcť čerpať, pretože to nebude len niečo čo chceme my, ale aj Boh. 

prednáška Marka Driscolla o mužnosti

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Pravidlá slušného správania sa pre žiakov strednej školy

Ak stretnem na školskej chodbe niekoho staršieho (nielen učiteľa), pozdravím sa mu „Dobrý deň“. Zdravím sa vždy ako prvý! Učiteľov oslovujem „pán profesor/pani profesorka“, prípadne „pán učiteľ/pani učiteľka“ Učiteľ nie je na tej istej úrovni ako ja a preto mu netykám. Pred vstupom do miestností zaklopem na dvere. Ak mi niekto otvorí dvere, na ktoré klopem, pozdravím sa „Dobrý deň“. Následne sa opýtam, (slušne) na to, čo potrebujem. „Je tu pani profesorka XY?“, alebo „Nemáte náhodou to a to?“, „Mohol by som si požičať/zobrať to a to?“ Nezabudnem sa poďakovať. „Ďakujem“. Ak učiteľ príde na hodinu pozdravím sa mu. Zvyčajne tak že sa postavím pri lavici. Ak chcem počas vyučovania opustiť triedu, opýtam sa učiteľa, či môžem s tým, že uvediem dôvod, prečo tak chcem urobiť. Na WC chodím cez prestávku. Do školského bufetu chodím cez prestávku. Na vyučovacej hodine nepoužívam mobilný telefón, ani notebook, tablet. Ce
Čítať ďalej

Ako si vybrať svadobného fotografa

Obraz
Neviem ako, alebo podľa akých kritérií si svadobčania vyberajú svojho svadobného fotografa, ale mám pocit, že to kritérium je len jedno jediné. Žiaľ, žijeme v krajine, kde nezarábame toľko, koľko by sme chceli a asi ani toľko, koľko by sme aj mali.  A tak šetríme kde sa dá. Máme predstavy nádhernej výzdoby kostola, alebo sobášnej sály, ešte krajšie vyzdobené miesto kde sa bude konať hostina. Chceli by sme fotografa, kameramana, starejšieho, desať poschodovú tortu a 150 hostí. Nevestine šaty musia byť najkrajšie na svete. Samozrejme. To sú naše predstavy. Ale keď sa pozrieme na náš budget, dostaneme sa do reality a začíname škrtať. Škrtáme hostí, výzdoba nemusí byť taká prepychová, torta bude stačiť trojposchodová, a tak ďalej, až po fotografa.  Poznám to, pretože som toto pravidlo uplatnil aj na svojej svadbe. Naším cieľom bolo ušetriť čo najviac. A tak sme si na našu svadbu zavolali fotiť kamoša.  A tak kritérium na svadobného fotografa je jedno jediné a síce, cena za jeho služ
Čítať ďalej

O šuflíkoch

Obraz
V poslednom čase sa v mojom živote pretláčajú do popredia situácie, kedy chce niekto niekoho zmeniť. Niečo sa nám na tom druhom nepáči a chceme, alebo nie že chceme, nutne to na ňom potrebujeme zmeniť. Dokonca za žiadnu cenu nie sme ochotní akceptovať tú druhú osobu takú aká je. Manželka chce zmeniť svojho manžela, rodičia chcú zmeniť správanie svojich detí, deti chcú zmeniť vlastnosti svojich rodičov, občania chcú zmeniť bezcharakterných politikov, učitelia chcú meniť nerozumných žiakov a žiaci chcú meniť , alebo rovno vymeniť učiteľov. Skrátka myslíme si, že máme právo meniť ľudí okolo nás. Sme schopní zrušiť vzťahy s najbližšími, s blízkou rodinou, lebo nedokážeme prijať to akí sú.   Ale akým právom môžeme niekoho meniť? Prečo máme taký pocit, že niekoho zmeníme? Alebo prečo máme potrebu meniť niekoho? Keď sme sa s Jankou zobrali a presťahovali sme sa do Banskej Bystrice, začali sme chodiť na manželské večery. Je to niekoľko týždňový kurz prednášok a večerí spojený s dô
Čítať ďalej