Nádherní snúbenci, plný lásky a priateľstva. A kvôli takýmto ľuďom a momentom videným počas ich svadobného dňa mám rád fotografovanie svadieb. Prajem vám šťastný život plný lásky.
Neviem ako, alebo podľa akých kritérií si svadobčania vyberajú svojho svadobného fotografa, ale mám pocit, že to kritérium je len jedno jediné. Žiaľ, žijeme v krajine, kde nezarábame toľko, koľko by sme chceli a asi ani toľko, koľko by sme aj mali. A tak šetríme kde sa dá. Máme predstavy nádhernej výzdoby kostola, alebo sobášnej sály, ešte krajšie vyzdobené miesto kde sa bude konať hostina. Chceli by sme fotografa, kameramana, starejšieho, desať poschodovú tortu a 150 hostí. Nevestine šaty musia byť najkrajšie na svete. Samozrejme. To sú naše predstavy. Ale keď sa pozrieme na náš budget, dostaneme sa do reality a začíname škrtať. Škrtáme hostí, výzdoba nemusí byť taká prepychová, torta bude stačiť trojposchodová, a tak ďalej, až po fotografa. Poznám to, pretože som toto pravidlo uplatnil aj na svojej svadbe. Naším cieľom bolo ušetriť čo najviac. A tak sme si na našu svadbu zavolali fotiť kamoša. A tak kritérium na svadobné...
Ak stretnem na školskej chodbe niekoho staršieho (nielen učiteľa), pozdravím sa mu „Dobrý deň“. Zdravím sa vždy ako prvý! Učiteľov oslovujem „pán profesor/pani profesorka“, prípadne „pán učiteľ/pani učiteľka“ Učiteľ nie je na tej istej úrovni ako ja a preto mu netykám. Pred vstupom do miestností zaklopem na dvere. Ak mi niekto otvorí dvere, na ktoré klopem, pozdravím sa „Dobrý deň“. Následne sa opýtam, (slušne) na to, čo potrebujem. „Je tu pani profesorka XY?“, alebo „Nemáte náhodou to a to?“, „Mohol by som si požičať/zobrať to a to?“ Nezabudnem sa poďakovať. „Ďakujem“. Ak učiteľ príde na hodinu pozdravím sa mu. Zvyčajne tak že sa postavím pri lavici. Ak chcem počas vyučovania opustiť triedu, opýtam sa učiteľa, či môžem s tým, že uvediem dôvod, prečo tak chcem urobiť. Na WC chodím cez prestávku. Do školského bufetu chodím cez prestávku. Na vyučovacej hodine nepoužívam mobilný telefón, ani no...
Chcel som začať písať o tom, že žijeme v ťažkej dobe. Nie som si ale celkom istý tým, či je to pravda. Vlastne to vôbec nie je pravda. Žijeme v najlepšej dobe, aká kedy na tejto planéte bola. Je nám tak dobre, že sme unudení k smrti. Myslíme si, že ťažko pracujeme, ale pozrime sa úprimne na to, čo sme dnes skutočne v práci urobili. Koľko pracovného času sme prekávičkovali, prefacebookovali, alebo si čítali dennú tlač? A doma? Tiež sme iba pracovali? Ok, prepáčte, máte pravdu. Musím sa pozerať v prvom rade na seba. Tak idem na to. Nechcem si to priznať, ale moja manželka Janka by povedala, že som závislý na facebooku a na instagrame. Asi viac na instagrame. Som vizuálny typ. Asi preto som išiel študovať umeleckú školu a asi aj z toho dôvodu som svadobný fotograf. Šialene ma priťahujú fotografie, ilustrácie, grafický dizajn, portréty, typografia... Napriek tomu, že si hovorím, že ak sa tam nepozriem o nič neprídem, stále ma to ťahá. Ráno, večer a vlas...
Komentáre
Zverejnenie komentára