Anka a Dušan a ich fotenie na svadobné oznámenie. Predpoveď deň vopred hlásila dážď no nevyšla, aspoň nie na čas kedy sme sa fotili a svietilo krásne teplé slnko. Teplé na koniec novembra.
V poslednom čase sa v mojom živote pretláčajú do popredia situácie, kedy chce niekto niekoho zmeniť. Niečo sa nám na tom druhom nepáči a chceme, alebo nie že chceme, nutne to na ňom potrebujeme zmeniť. Dokonca za žiadnu cenu nie sme ochotní akceptovať tú druhú osobu takú aká je. Manželka chce zmeniť svojho manžela, rodičia chcú zmeniť správanie svojich detí, deti chcú zmeniť vlastnosti svojich rodičov, občania chcú zmeniť bezcharakterných politikov, učitelia chcú meniť nerozumných žiakov a žiaci chcú meniť , alebo rovno vymeniť učiteľov. Skrátka myslíme si, že máme právo meniť ľudí okolo nás. Sme schopní zrušiť vzťahy s najbližšími, s blízkou rodinou, lebo nedokážeme prijať to akí sú. Ale akým právom môžeme niekoho meniť? Prečo máme taký pocit, že niekoho zmeníme? Alebo prečo máme potrebu meniť niekoho? Keď sme sa s Jankou zobrali a presťahovali sme sa do Banskej Bystrice, začali sme chodiť na manželské večery. Je to niekoľko týždňový kurz prednášok a večerí spojený s dô
Zažil som len málinko svadieb, ktorých súčasťou neboli deti. Poväčšine majú deti hostia, ale stáva sa aj, že nevesta zo ženíchom sa berú už po narodení ich dieťatka. Deti sú vždy úžasné a obohacujú svadbu a jej momenty o nezabudnuteľné chvíle. Tak tomu bolo aj túto svadbu, keď ženích držal počas obradu dcérku na rukách a počas ich prvého bozku malá Vierka vystrúhala krásny ksichtík. Asi presne vie ako sa majú dať ústa, keď chcete niekomu dať pusu. Som rád, že sa mi to podarilo zachytiť. Tento nádherný moment z nádhernej svadby.
Chcel som začať písať o tom, že žijeme v ťažkej dobe. Nie som si ale celkom istý tým, či je to pravda. Vlastne to vôbec nie je pravda. Žijeme v najlepšej dobe, aká kedy na tejto planéte bola. Je nám tak dobre, že sme unudení k smrti. Myslíme si, že ťažko pracujeme, ale pozrime sa úprimne na to, čo sme dnes skutočne v práci urobili. Koľko pracovného času sme prekávičkovali, prefacebookovali, alebo si čítali dennú tlač? A doma? Tiež sme iba pracovali? Ok, prepáčte, máte pravdu. Musím sa pozerať v prvom rade na seba. Tak idem na to. Nechcem si to priznať, ale moja manželka Janka by povedala, že som závislý na facebooku a na instagrame. Asi viac na instagrame. Som vizuálny typ. Asi preto som išiel študovať umeleckú školu a asi aj z toho dôvodu som svadobný fotograf. Šialene ma priťahujú fotografie, ilustrácie, grafický dizajn, portréty, typografia... Napriek tomu, že si hovorím, že ak sa tam nepozriem o nič neprídem, stále ma to ťahá. Ráno, večer a vlastne kedykoľvek cez
Komentáre
Zverejnenie komentára