Uspávanie



Uspávam Miška. Ležíme v našej manželskej posteli úplne na sebe nalepení. Vždy takto večer zaspávame. Miško má rád , ba priam potrebuje dotyk. Silný. Otcovský. Milujúci. Cítim ako dýcha a on cíti ako dýcham ja. Počujem ako mu bije srdiečko a on počuje ako bije moje srdce. Občas ho pobozkám. Musím. Aj keď ho tým vytrhnem zo zaspávania, nedá mi to nepobozkať ho. Každé huncútstvo, všetko čo vyviedol je na míle vzdialené. Nenapadá ma nič zlé čo urobil. Všetko má odpustené. Lebo ho nekonečne milujem. Milujem. Malého Miška. Bezbranného. Čistého. Nádherného. Môjho syna. Potom príde Boh a povie mi: „Aj ja s tebou takto zaspávam.“

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

O šuflíkoch

Prečo mám rád túto fotku #4

Prečo mám rád túto fotku #5