Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu marec, 2013

O objatí

Ležíme s Jankou v posteli a rozprávame sa. Konečne. Konečne zaspávame spolu a nie každý zvlášť v inej posteli a v inej izbe. Dnes sa nám podarilo uspať deti a mať ešte dostatok sily, aby sme sa presunuli do svojej postele a mohli sa spolu trochu porozprávať. Medzi iným hovorím Janke aj o človeku, dievčati, ktoré by som chcel objať. Mal som raz takú študentku, ktorá bola pre mňa taký typ, že by som ju stále objímal. A teraz znovu je jedno dievča, ktoré by som stále objímal. Janka mi povie, aby som o tom napísal blog a ja jej vravím, že o tom nemusia vedieť všetci. A napriek tomu ho píšem. Viem, že ťa milujem Jani. A ty   to vieš tiež. Vieš, že nemusíš byť aj ty pre mňa ten typ. Teba som si vybral a žiadnu inú. Obaja vieme, že počas chodenia sme sa viac objímali. Všetko bolo iné. Prejavy lásky boli iné. Ale nemilujem ťa menej a nikdy by som nemenil. Ani som nikdy neľutoval a verím, že nikdy nebudem. Si úplne pre mňa tá pravá. Veď to vieš. Si prvá   a jediná, ktorej poviem všetko a z

Uspávanie

Uspávam Miška. Ležíme v našej manželskej posteli úplne na sebe nalepení. Vždy takto večer zaspávame. Miško má rád , ba priam potrebuje dotyk. Silný. Otcovský. Milujúci. Cítim ako dýcha a on cíti ako dýcham ja. Počujem ako mu bije srdiečko a on počuje ako bije moje srdce. Občas ho pobozkám. Musím. Aj keď ho tým vytrhnem zo zaspávania, nedá mi to nepobozkať ho. Každé huncútstvo, všetko čo vyviedol je na míle vzdialené. Nenapadá ma nič zlé čo urobil. Všetko má odpustené. Lebo ho nekonečne milujem. Milujem. Malého Miška. Bezbranného. Čistého. Nádherného. Môjho syna. Potom príde Boh a povie mi: „Aj ja s tebou takto zaspávam.“