O šuflíkoch

V poslednom čase sa v mojom živote pretláčajú do popredia situácie, kedy chce niekto niekoho zmeniť. Niečo sa nám na tom druhom nepáči a chceme, alebo nie že chceme, nutne to na ňom potrebujeme zmeniť. Dokonca za žiadnu cenu nie sme ochotní akceptovať tú druhú osobu takú aká je. Manželka chce zmeniť svojho manžela, rodičia chcú zmeniť správanie svojich detí, deti chcú zmeniť vlastnosti svojich rodičov, občania chcú zmeniť bezcharakterných politikov, učitelia chcú meniť nerozumných žiakov a žiaci chcú meniť , alebo rovno vymeniť učiteľov. Skrátka myslíme si, že máme právo meniť ľudí okolo nás. Sme schopní zrušiť vzťahy s najbližšími, s blízkou rodinou, lebo nedokážeme prijať to akí sú.  Ale akým právom môžeme niekoho meniť? Prečo máme taký pocit, že niekoho zmeníme? Alebo prečo máme potrebu meniť niekoho?

Keď sme sa s Jankou zobrali a presťahovali sme sa do Banskej Bystrice, začali sme chodiť na manželské večery. Je to niekoľko týždňový kurz prednášok a večerí spojený s dôvernými rozhovormi so svojim partnerom. Veľmi dobrá vec, ktorú odporúčam každému. Minimálne každému, komu záleží na svojom manželstve. Je jedno, či je vaše manželstvo na začiatku, alebo ste spolu prežili už 40 rokov. Naše vzťahy s manželom, manželkou sa dajú stále vylepšiť.

Je to už pár rokov, čo sme manželské večery absolvovali a nie je veľa vecí, ktoré si z nich pamätám, no čo sa mi vrylo asi najviac do pamäte bol jeden skutočný príbeh o manželke, ktorá nezatvárala šuflíky. Vždy keď niečo vyťahovala v kuchyni z kuchynskej linky, nechala otvorený šuflík. V skrini nechávala otvorené šuflíky, takže sa ani skriňa nedala zavrieť. Na komodách nechávala šuflíky otvorené tiež. A kým s niekým chodíte, takéto veci neriešite. Dokiaľ so svojim partnerom nezačnete žiť, takéto nedostatky si neuvedomíte. A tak ani jej manžel nevedel, že jeho manželka nebude zatvárať šuflíky. Tiež si nikdy nemyslel, že ho bude takáto vec hnevať. Zo začiatku to bol hnev, potom vytáčanie a frustrácia. Myslel si, že mu to robí naschvál a nešlo mu do hlavy, ako je to možné, že keď ju slušne poprosí, keď sa s ňou poháda a aj keď na ňu nakričí, efekt to nemá žiadny. Roky skúšal všetko, naozaj všetko, ale manželku nezmenil. Vtedy mu myslím niekto poradil, že ju nemá meniť, ale prijať takú aká je. Začal teda tie šuflíky s kľudom zatvárať a ... nie nezmenila sa, ale on sa zmenil a jeho postoj ku svojej manželke sa zmenil. Jeho láska k nej začala opäť rásť.

A teda sa ešte raz pýtam. Prečo chceme meniť ľudí okolo nás? Nerobme to. Ja viem, myslíme si, že sme tie najdokonalejšie bytosti pod slnkom a ostatní sú tupci, ktorých môžeme zachrániť iba my sami. To je také smiešne. Je len jediný človek, ktorého život môžeme zmeniť a tým človekom sme my sami. Tak sa prosím začnime starať viac o seba. Zatvorme sa viac v modlitbe do seba a hľadajme to zlé v nás, aby sa to vyplavilo a zmenilo na dobro, ktoré budeme dávať ľuďom okolo nás. Nehľadajme na druhých to zlé, ale to dobré. Lebo to je láska, milovať druhého ako seba samého, aj s nedokonalosťami. Pretože aj nás niekto miluje aj s našimi nedokonalosťami.