Sme mimo a neuvedomujeme si to.

Och, žijeme v jednom veľkom klame. 

Máme rodičov, ale nechceme si nájsť čas porozprávať sa s nimi.

Máme prácu a nonstop na ňu nadávame.

Máme deti, ale nestaráme sa o ne.

Máme manželku, no túžime po iných ženách.

Máme manžela a nonstop ho pretriasame s kamoškami, akí je neschopný.

Máme manželstvá a rozvádzame sa.

Máme lásku, ale nazývame láskou niečo čo ňou nie je, lebo pravá láska nám nevyhovuje.

Máme byt a chceme dom.

Máme veľký dom, ale nevídame sa v ňom.

Máme dovolenky pri mori na ktorých sú všetci nervózni.

Máme telefóny za stovky Eur, televízor za stovky Eur, počítače za stovky Eur, ale sme sami.

Máme auto, ktoré má v našich očiach väčšiu hodnotu ako ľudský život.

Máme oblečenie, ktoré zajtra vyjde z módy.

Máme knihy, ktoré nečítame.

Máme priateľov, ktorých nenávidíme.

Máme susedov pred ktorými sa predvádzame, no nevieme ani ako sa volajú.

Máme doma najmodernejšie hračky, ktoré sú nám aj tak na nič.

Máme zdravie a ničíme si ho kolou.

Máme doma posilovňu, ale necvičíme.

Máme peknú postavu, ale hlavu prázdnu.

Máme kerku, ktorá sa nám po pár rokoch prestane páčiť.

Máme tie najlepšie hodinky, no chodíme neskoro.

Máme záhradky na ktoré nechodíme.

Máme svet, ktorí špiníme.

Máme umelé nechty, ktoré sú drahšie ako obed pre desať ľudí.

Máme umelé prsia, prefarbené vlasy, namaľovanú tvár, no tvárime sa prirodzene.

Máme kopec peňazí, no stále je ich málo.

Máme drahý fotoaparát, no nevieme fotiť.

Máme drahé hifi veže a počúvame niečo, čo nie je hudbou.

Máme všetko a predsa nám niečo chýba.

Máme zmysel života, ktorí nie je pravým zmyslom života.

Máme pravdu, ktorá je klamstvom.

Máme úsmev na tvári, no v srdci sme najsmutnejší ľudia na svete.

Máme pocit, že sme slobodní, no máme spútané ruky.

Máme boha a my sme tým bohom.

Máme radosť?

Nemáme.