Aký je rozdiel medzi bedmintonom a svadobným fotografom.

  Keď som bol dieťa myslel som si, že bedminton je po šachu tá najnudnejšia hra na Zemi. Len stojíte a so spoluhráčom si prehadzujete košík pomocou rakiet. Žiadna sieť, žiadne body, trápné dlhé rakety s malým výpletom, v ktorom sa košík zachytával zakaždým, keď som dal silnejšiu ranu, ak som ho vôbec trafil. Nič zábavné. Iba čo ma z neustáleho pozerania sa hore bolel krk a chrbát zas z neustáleho zohýbania sa po košík, keď nám padol na zem. Pamätám sa ako sme raz s bratom videli v televízii Japoncov, ako drvia bedminton cez sieť a nechápali sme z toho. Bola to rýchla dynamická hra s jasnými pravidlami, ktorá vyžmýkala hráčov na maximum. Skúsili sme to a zničili sme jediné rakety, ktoré sme doma mali. Výplet bol dotrhaný  a deravý  a tyčka medzi rúčkou a výpletom bola podivne pozohýbaná. Myslím, že sme ich nakoniec vyhodili.

Rok, dva dozadu ma partia nadšencov do bedmintonu a zároveň mojich priateľov zavolali zaskočiť za jedného chýbajúceho člena a vtedy som hral bedminton prvý krát v živote cez sieť. Požičali mi raketu a ja som prišiel tejto hre na chuť. Odvtedy som bol zaskakovať už viac krát. Raz som bol hrať iba dvojhru. S Martinom. Totálne ma rozbil. Po hodine hry ma bolel doslova celý človek.  Vlastne som nevládal hrať celú hodinu. Na posledných 10 minút som poprosil jedného známeho, ktorý hral na vedľajšom kurte, aby si s Martinom zahral on a ja som sa odplazil z ihriska. Včera som bol s Martinom hrať dvojhru znova. Veril som si, že by som snáď mohol vyhrať aspoň jeden zápas, ale nevyhral som.

Večer som si unavený pozeral portfólio jedného svadobného fotografa a pospájali sa mi nitky svadobného fotografa s bedmintonom a uvedomil som si, že ak hrám dvojhru a chcem vyhrať nad lepším súperom, nestačí si len veriť. Treba hrať a hrať a nevzdávať sa. Čím viac človek hrá, tým lepším sa stáva. Čím viac svadieb fotograf nafotí, tým lepším fotografom sa stáva. Yes. Po desiatich svadbách si povie: "to som ako mohol predtým takto fotiť." a po dvadsiatej, tridsiatej: "to si ma ako mohli predtým zavolať fotiť, veď tie fotky sú hrozné." A to je na tom krásne, ako rastieme, ako naberáme skills, ako sme stále lepšími a lepšími.

Rozdiel medzi dvojhrou a štvorhrou je aj v tom, že pri dvojhre sa nemôžete spoliehať na spoluhráča, že chytí to, čo vy nechytíte. Nie, musíte ísť po každom košíku a chytať ho. Žiadne zaváhanie, žiadny oddych nie je povolený. Ak chcete vyhrať nemôžete si povedať: "už nevládzem, už nejdem fotiť." Treba makať až do konca.  Nie je možné odísť zo svadby skôr, pretože to nik iný za svadobného fotografa nenafotí.

Nemusíte byť najlepší, pretože ide o hru a nie o víťazstvo. Pri niektorých výmenách mi bolo jedno, či sa bod pripočítal mne, alebo súperovi. Takisto som nadšený, ak sa podarí dobrá fotka niekomu inému, inému fotografovi. Samozrejme ak sa podarí mne, je to skvelé.  A ak je takých fotiek viac, je to aj na výhru v zápase. Nemusíte byť najlepší svadobný fotograf sa svete a nervózne sa snažiť prekonávať niekoho. Stačí si hrať svoju hru  a neustále ju vylepšovať. Dôležité je hrať peknú hru a mať z nej radosť. Viem, že na bedminton sa teším a viem aj to, že na fotografovanie každej jednej svadby sa teším ešte viac. Ďakujem vám, že mi dávate možnosť predviesť dobrú hru na vašej svadbe.