tomasgolha

  Keď som bol dieťa myslel som si, že bedminton je po šachu tá najnudnejšia hra na Zemi. Len stojíte a so spoluhráčom si prehadzujete košík pomocou rakiet. Žiadna sieť, žiadne body, trápné dlhé rakety s malým výpletom, v ktorom sa košík zachytával zakaždým, keď som dal silnejšiu ranu, ak som ho vôbec trafil. Nič zábavné. Iba čo ma z neustáleho pozerania sa hore bolel krk a chrbát zas z neustáleho zohýbania sa po košík, keď nám padol na zem. Pamätám sa ako sme raz s bratom videli v televízii Japoncov, ako drvia bedminton cez sieť a nechápali sme z toho. Bola to rýchla dynamická hra s jasnými pravidlami, ktorá vyžmýkala hráčov na maximum. Skúsili sme to a zničili sme jediné rakety, ktoré sme doma mali. Výplet bol dotrhaný  a deravý  a tyčka medzi rúčkou a výpletom bola podivne pozohýbaná. Myslím, že sme ich nakoniec vyhodili. Rok, dva dozadu ma partia nadšencov do bedmintonu a zároveň mojich priateľov zavolali zaskočiť za jedného chýbajúceho člena a vtedy som hral bedminton prvý