O sviečke

Každá svadba je iná. Každá má svoje čaro. Každá má momenty, ktoré majú byť zachytené, či už na fotke, videu, alebo slovne. Každý pár má iné požiadavky. Niekto chce, aby som im nafotil celú svadbu, niekto aby som im nafotil len portréty a obrad, a niekto nechce portrétne fotografie vôbec. Tak tomu bolo na svadbe Maťky a Ima. Žiadne umelecké portrétne fotky. Iba odobierka, obrad, gratulácie a hostina až po vykrúcanku. Najlepšie na tom bolo, že hostina sa konala na horskom hoteli Kráľová studňa. Je to hotel na mieste, kde by ho asi nik nečakal. Miesto, kde líšky dávajú dobrú noc a kde asi nie je žiadny problém stretnúť srny, jeleňa, medveďa a možno aj Yetiho. Je to pár kilometrov po neasfaltovej, značne neupravenej, lesnej ceste, pričom nás celú cestu akoby vítal silný dážď. Niekto vravel, že to mladomanželom prší šťastie, iní, že peniaze, alebo zdravie. A možno pršalo, aby sme mali hlbší zážitok a mohli viac precítiť ducha toho miesta. To, že na hotel neviedli elektrické stĺpy a tak si tam museli elektriku vyrábať, bola naša téma s hudobníkmi, počas večere. Vyrábali kvalitne, až na malý moment, kedy všetky svetlá zhasli. Čakal som stres, paniku a slzy v očiach nevesty a našiel som pokoj a nevestu zažínajúcu sviečky, aby jej hostia neboli v tme, aby sa na jej oslave cítili dobre. A ten moment ma dostal. Úprimnosť a pokora Maťky v tom, že nie ona je tam najdôležitejšia, aj keď bola, a starostlivosť, akú dokáže mať jedine matka. Veľmi dobrá matka. Dobre si si Imo vybral. Nech vám láska vydrží naveky. Som rád, že som mohol byť na vašej svadbe.



Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Pravidlá slušného správania sa pre žiakov strednej školy

Ak stretnem na školskej chodbe niekoho staršieho (nielen učiteľa), pozdravím sa mu „Dobrý deň“. Zdravím sa vždy ako prvý! Učiteľov oslovujem „pán profesor/pani profesorka“, prípadne „pán učiteľ/pani učiteľka“ Učiteľ nie je na tej istej úrovni ako ja a preto mu netykám. Pred vstupom do miestností zaklopem na dvere. Ak mi niekto otvorí dvere, na ktoré klopem, pozdravím sa „Dobrý deň“. Následne sa opýtam, (slušne) na to, čo potrebujem. „Je tu pani profesorka XY?“, alebo „Nemáte náhodou to a to?“, „Mohol by som si požičať/zobrať to a to?“ Nezabudnem sa poďakovať. „Ďakujem“. Ak učiteľ príde na hodinu pozdravím sa mu. Zvyčajne tak že sa postavím pri lavici. Ak chcem počas vyučovania opustiť triedu, opýtam sa učiteľa, či môžem s tým, že uvediem dôvod, prečo tak chcem urobiť. Na WC chodím cez prestávku. Do školského bufetu chodím cez prestávku. Na vyučovacej hodine nepoužívam mobilný telefón, ani notebook, tablet. Ce
Čítať ďalej

Ako si vybrať svadobného fotografa

Obraz
Neviem ako, alebo podľa akých kritérií si svadobčania vyberajú svojho svadobného fotografa, ale mám pocit, že to kritérium je len jedno jediné. Žiaľ, žijeme v krajine, kde nezarábame toľko, koľko by sme chceli a asi ani toľko, koľko by sme aj mali.  A tak šetríme kde sa dá. Máme predstavy nádhernej výzdoby kostola, alebo sobášnej sály, ešte krajšie vyzdobené miesto kde sa bude konať hostina. Chceli by sme fotografa, kameramana, starejšieho, desať poschodovú tortu a 150 hostí. Nevestine šaty musia byť najkrajšie na svete. Samozrejme. To sú naše predstavy. Ale keď sa pozrieme na náš budget, dostaneme sa do reality a začíname škrtať. Škrtáme hostí, výzdoba nemusí byť taká prepychová, torta bude stačiť trojposchodová, a tak ďalej, až po fotografa.  Poznám to, pretože som toto pravidlo uplatnil aj na svojej svadbe. Naším cieľom bolo ušetriť čo najviac. A tak sme si na našu svadbu zavolali fotiť kamoša.  A tak kritérium na svadobného fotografa je jedno jediné a síce, cena za jeho služ
Čítať ďalej

O šuflíkoch

Obraz
V poslednom čase sa v mojom živote pretláčajú do popredia situácie, kedy chce niekto niekoho zmeniť. Niečo sa nám na tom druhom nepáči a chceme, alebo nie že chceme, nutne to na ňom potrebujeme zmeniť. Dokonca za žiadnu cenu nie sme ochotní akceptovať tú druhú osobu takú aká je. Manželka chce zmeniť svojho manžela, rodičia chcú zmeniť správanie svojich detí, deti chcú zmeniť vlastnosti svojich rodičov, občania chcú zmeniť bezcharakterných politikov, učitelia chcú meniť nerozumných žiakov a žiaci chcú meniť , alebo rovno vymeniť učiteľov. Skrátka myslíme si, že máme právo meniť ľudí okolo nás. Sme schopní zrušiť vzťahy s najbližšími, s blízkou rodinou, lebo nedokážeme prijať to akí sú.   Ale akým právom môžeme niekoho meniť? Prečo máme taký pocit, že niekoho zmeníme? Alebo prečo máme potrebu meniť niekoho? Keď sme sa s Jankou zobrali a presťahovali sme sa do Banskej Bystrice, začali sme chodiť na manželské večery. Je to niekoľko týždňový kurz prednášok a večerí spojený s dô
Čítať ďalej