Zúfalo hľadám nocľah v Banskej Bystrici

Áno. Zúfalo hľadám nocľah v Banskej Bystrici, najlepšie niekde na Uhlisku. Som ochotný samozrejme za to aj zaplatiť. Mám byt, skvelú manželkou a napriek tomu sa šialene túžim normálne plnohodnotne vyspať. Vysvetlím prečo. Dnes v noci som pochopil, prečo prežívam asi najhoršie obdobie svojho života. Som fyzicky vyčerpaný a psychicky úplne na dne. Fyzické vyčerpanie sa prejavuje tak, že počas kráčania už do malého kopca fučím ako medveď. Psychické vyčerpanie je horšie. Bývam nervózny príliš často a ešte častejšie kričím na deti. Aj pre úplne hlúposti. Momentálne sú štyri hodiny v noci a ja už som bol hore aby som odniesol z našej postele preč štvorročnú Dorotku. Pretože štyria sa v našej manželskej posteli nevyspíme. Dorotka zázračne v noci priberie a keď ju beriem na ruky, aby som ju preniesol, váži asi sto kilogramov. Zázračne sa vlastne aj objavila v našej posteli. Prenesiem ju, vylożím ju na poschodovú posteľ a vraciam sa späť spať do tej svojej. Ale po toľkej fyzickej námahe sa mi nedá zaspať. Keď konečne zaspím z detskej izby kričí Miško. Idem za ním. Hádam nebudem sviniar a nepošlem tam manželku Janku, ktora dojčieva v noci Ondreja. Prídem k Miškovi a ten po mne začne kričať, aby som vypadol, že on chce maminku. Idem teda zobudiť Janku, aby šla za Miškom. Líham si a pomaly zaspavam (zaspavam je s krátkym á, pretože mi ho tento úžasný android nevie do slova zaspavam vložiť), až kým nezačne plakať Ondrík. Je hladný. Čakám kedy prestane, ale Janka je s Miškom. Takže vstávam (tretí raz v noci ) z postele a mierim do detskej izby, aby som zobudil Janku, aby išla nakojiť Ondríka. Janka si k tomu zapne svetlo, aby Ondrík videl čo, alebo odkiaľ papá. Samozrejme zaspia obaja. Ja nie. Po polhodine zhasínam svetlo. Ale zaspať sa mi už nedá. V bruchu mi začína škvŕkat ( ani ť to nevie napísať) a tak si hľadám nocľah. Myslím, že sa dnes už ani nemusím snažiť zaspať. Zachvilku začne plakať Ondrík a o hodinku, možno dve sa zobudí Michal. A Michal už nazaspí. Takže sa nám, teda mne, opäť raz pekne začne deň. A tak mi prepáčte ak budem na vás nervózny, je to preto, že som sa už veľa nocí nevyspal.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Pravidlá slušného správania sa pre žiakov strednej školy

Ak stretnem na školskej chodbe niekoho staršieho (nielen učiteľa), pozdravím sa mu „Dobrý deň“. Zdravím sa vždy ako prvý! Učiteľov oslovujem „pán profesor/pani profesorka“, prípadne „pán učiteľ/pani učiteľka“ Učiteľ nie je na tej istej úrovni ako ja a preto mu netykám. Pred vstupom do miestností zaklopem na dvere. Ak mi niekto otvorí dvere, na ktoré klopem, pozdravím sa „Dobrý deň“. Následne sa opýtam, (slušne) na to, čo potrebujem. „Je tu pani profesorka XY?“, alebo „Nemáte náhodou to a to?“, „Mohol by som si požičať/zobrať to a to?“ Nezabudnem sa poďakovať. „Ďakujem“. Ak učiteľ príde na hodinu pozdravím sa mu. Zvyčajne tak že sa postavím pri lavici. Ak chcem počas vyučovania opustiť triedu, opýtam sa učiteľa, či môžem s tým, že uvediem dôvod, prečo tak chcem urobiť. Na WC chodím cez prestávku. Do školského bufetu chodím cez prestávku. Na vyučovacej hodine nepoužívam mobilný telefón, ani notebook, tablet. Ce
Čítať ďalej

Ako si vybrať svadobného fotografa

Obraz
Neviem ako, alebo podľa akých kritérií si svadobčania vyberajú svojho svadobného fotografa, ale mám pocit, že to kritérium je len jedno jediné. Žiaľ, žijeme v krajine, kde nezarábame toľko, koľko by sme chceli a asi ani toľko, koľko by sme aj mali.  A tak šetríme kde sa dá. Máme predstavy nádhernej výzdoby kostola, alebo sobášnej sály, ešte krajšie vyzdobené miesto kde sa bude konať hostina. Chceli by sme fotografa, kameramana, starejšieho, desať poschodovú tortu a 150 hostí. Nevestine šaty musia byť najkrajšie na svete. Samozrejme. To sú naše predstavy. Ale keď sa pozrieme na náš budget, dostaneme sa do reality a začíname škrtať. Škrtáme hostí, výzdoba nemusí byť taká prepychová, torta bude stačiť trojposchodová, a tak ďalej, až po fotografa.  Poznám to, pretože som toto pravidlo uplatnil aj na svojej svadbe. Naším cieľom bolo ušetriť čo najviac. A tak sme si na našu svadbu zavolali fotiť kamoša.  A tak kritérium na svadobného fotografa je jedno jediné a síce, cena za jeho služ
Čítať ďalej

O šuflíkoch

Obraz
V poslednom čase sa v mojom živote pretláčajú do popredia situácie, kedy chce niekto niekoho zmeniť. Niečo sa nám na tom druhom nepáči a chceme, alebo nie že chceme, nutne to na ňom potrebujeme zmeniť. Dokonca za žiadnu cenu nie sme ochotní akceptovať tú druhú osobu takú aká je. Manželka chce zmeniť svojho manžela, rodičia chcú zmeniť správanie svojich detí, deti chcú zmeniť vlastnosti svojich rodičov, občania chcú zmeniť bezcharakterných politikov, učitelia chcú meniť nerozumných žiakov a žiaci chcú meniť , alebo rovno vymeniť učiteľov. Skrátka myslíme si, že máme právo meniť ľudí okolo nás. Sme schopní zrušiť vzťahy s najbližšími, s blízkou rodinou, lebo nedokážeme prijať to akí sú.   Ale akým právom môžeme niekoho meniť? Prečo máme taký pocit, že niekoho zmeníme? Alebo prečo máme potrebu meniť niekoho? Keď sme sa s Jankou zobrali a presťahovali sme sa do Banskej Bystrice, začali sme chodiť na manželské večery. Je to niekoľko týždňový kurz prednášok a večerí spojený s dô
Čítať ďalej