24. mája idem voliť priateľa

Pred nedávnom sa konali prezidentské voľby. Zvolili sme si pre väčšinu Slovenska neznámeho človeka a prichádzajú na rad ďalšie voľby. Tentoraz ale nejdeme voliť jedného človeka a nejdeme voliť niekoho, kto má tak málo právomocí, že celá voľba vyzerá smiešne. Ideme voliť ľudí, ktorí budú mať šialene vysoké platy a hlasujú za veci, ktoré sa nás zdanlivo netýkajú. Ale týkajú sa nás a možno viac, ako si myslíme. Aj preto KDH a kandidáti tejto strany všade prízvukujú, aké sú tieto voľby dôležité. A sú? Ja si myslím, že sú.


Nikdy som si nemyslel, že budem písať blog, ktorý bude mať niečo s politikou. Ale musím napísať, že tieto voľby mám úplne jasno v tom, koho idem voliť. Tentoraz volím niekoho, koho poznám dlhé roky. Priateľa s ktorým sme dlhé roky miništrovali, chodili do letných táborov, organizovali tábory a akcie pre deti a mládež, hrávali sme spolu futbal a spájajú nás mnohé zážitky z doby, keď sme ešte boli mladí a pekní . Nikdy nepochopím ako dokázal zabezpečiť naše mládežnícke tábory s tým, že sme platili minimálnu sumu za tábor a ešte aj z toho mála nám vždy zostalo. Darmo, je to ekonóm.  Zvlášť si spomínam na organizovanie diecézneho plesu v Žiari nad Hronom. Všetko zastrešovalo Diecézne centrum mládeže na Španej Doline. Napriek tomu organizácia stála na pár mladých ľuďoch a keby sme vtedy nemali Martina, ples by sa s veľkou pravdepodobnosťou nekonal. V súčasnosti, keď je naša stará partia porozchádzaná a bývame v rôznych mestách, je to mnohokrát on, kto organizuje naše stretnutia.

Idem voliť priateľa, ktorý pomôže, keď môže. Poradí a nič za to nechce. Priateľa, ktorý vie napísať blog, ktorému nerozumiem, pretože používa slová, ktoré si musím prekladať v slovníku cudzích slov, alebo doň napíše zoznam zákonov, ktoré sú pre mňa španielska dedina. Ale keď sa stretneme, viem o čom rozpráva, pretože aj on vie s kým sa rozpráva. Pozná jazyk politikov, právnikov, ale aj obyčajných ľudí. Pozná silu priateľstva. Vie, čo je to modlitba. Je kresťanom a nie len formálnym. Nie len tváriacim sa, ale je veriacim človekom, ktorý to dáva najavo aj svojiím životom.



 Idem voliť priateľa, ktorý neklame a nekradne, ktorý je slušne vychovaný, nepodvádza a je čestný.  Je vtipný, vie sa presadiť, je prirodzená autorita. Má úžasnú, milujúcu manželku, krásnu dcérku. Má cieľ, za ktorým ide.  A ja idem 24. mája 2014 voliť Martina Novodomca. Priateľa.

http://martinnovodomec.sk/
https://www.facebook.com/martin.novodomec.12?fref=ts

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Pravidlá slušného správania sa pre žiakov strednej školy

Ak stretnem na školskej chodbe niekoho staršieho (nielen učiteľa), pozdravím sa mu „Dobrý deň“. Zdravím sa vždy ako prvý! Učiteľov oslovujem „pán profesor/pani profesorka“, prípadne „pán učiteľ/pani učiteľka“ Učiteľ nie je na tej istej úrovni ako ja a preto mu netykám. Pred vstupom do miestností zaklopem na dvere. Ak mi niekto otvorí dvere, na ktoré klopem, pozdravím sa „Dobrý deň“. Následne sa opýtam, (slušne) na to, čo potrebujem. „Je tu pani profesorka XY?“, alebo „Nemáte náhodou to a to?“, „Mohol by som si požičať/zobrať to a to?“ Nezabudnem sa poďakovať. „Ďakujem“. Ak učiteľ príde na hodinu pozdravím sa mu. Zvyčajne tak že sa postavím pri lavici. Ak chcem počas vyučovania opustiť triedu, opýtam sa učiteľa, či môžem s tým, že uvediem dôvod, prečo tak chcem urobiť. Na WC chodím cez prestávku. Do školského bufetu chodím cez prestávku. Na vyučovacej hodine nepoužívam mobilný telefón, ani notebook, tablet. Ce
Čítať ďalej

Ako si vybrať svadobného fotografa

Obraz
Neviem ako, alebo podľa akých kritérií si svadobčania vyberajú svojho svadobného fotografa, ale mám pocit, že to kritérium je len jedno jediné. Žiaľ, žijeme v krajine, kde nezarábame toľko, koľko by sme chceli a asi ani toľko, koľko by sme aj mali.  A tak šetríme kde sa dá. Máme predstavy nádhernej výzdoby kostola, alebo sobášnej sály, ešte krajšie vyzdobené miesto kde sa bude konať hostina. Chceli by sme fotografa, kameramana, starejšieho, desať poschodovú tortu a 150 hostí. Nevestine šaty musia byť najkrajšie na svete. Samozrejme. To sú naše predstavy. Ale keď sa pozrieme na náš budget, dostaneme sa do reality a začíname škrtať. Škrtáme hostí, výzdoba nemusí byť taká prepychová, torta bude stačiť trojposchodová, a tak ďalej, až po fotografa.  Poznám to, pretože som toto pravidlo uplatnil aj na svojej svadbe. Naším cieľom bolo ušetriť čo najviac. A tak sme si na našu svadbu zavolali fotiť kamoša.  A tak kritérium na svadobného fotografa je jedno jediné a síce, cena za jeho služ
Čítať ďalej

O šuflíkoch

Obraz
V poslednom čase sa v mojom živote pretláčajú do popredia situácie, kedy chce niekto niekoho zmeniť. Niečo sa nám na tom druhom nepáči a chceme, alebo nie že chceme, nutne to na ňom potrebujeme zmeniť. Dokonca za žiadnu cenu nie sme ochotní akceptovať tú druhú osobu takú aká je. Manželka chce zmeniť svojho manžela, rodičia chcú zmeniť správanie svojich detí, deti chcú zmeniť vlastnosti svojich rodičov, občania chcú zmeniť bezcharakterných politikov, učitelia chcú meniť nerozumných žiakov a žiaci chcú meniť , alebo rovno vymeniť učiteľov. Skrátka myslíme si, že máme právo meniť ľudí okolo nás. Sme schopní zrušiť vzťahy s najbližšími, s blízkou rodinou, lebo nedokážeme prijať to akí sú.   Ale akým právom môžeme niekoho meniť? Prečo máme taký pocit, že niekoho zmeníme? Alebo prečo máme potrebu meniť niekoho? Keď sme sa s Jankou zobrali a presťahovali sme sa do Banskej Bystrice, začali sme chodiť na manželské večery. Je to niekoľko týždňový kurz prednášok a večerí spojený s dô
Čítať ďalej