Plaváreň
Jednu sobotu sme boli na farmárskych trhoch a kúpili sme si tam kúpeľné oplátky. Nezjedli sme ich tam všetky a tak sme si ich priniesli aj domov. V nedeľu ráno ich Dorotka zbadala položené na múriku medzi kuchyňou a obývačkou. Akonáhle zbadala obrázok kúpaliska, hneď si zaumienila, že sa pôjdeme kúpať. A už sme jej to nemohli vyhovoriť. Bola taká zlatá a perfektná. Hneď začala baliť plavky do takej princeznovskej darčekovskej tašky. Svoje, Miškove, maminkine a moje nie, pretože ich nevedela nájsť. Zato mi stále opakovala, aby som si ich zbalil sám. Nebyť toho, že chodíme v nedeľu o 11 tej na omšu, museli by sme ísť hneď. Aj keď bola plaváreň ešte zatvorená. Priznám sa, že ja na plaváreň nechodím veľmi nadšený. Nie som vodný typ. Ale nemohli sme jej povedať, že tam nepôjdeme, aj keď sme mali iné plány. Mali sme sa k večeru stretnúť u Maťa a Ivky aj s Lulkou a Norom. Ale Dorotka si to tak krásne vymyslela. Zavolali sme teda Lulke a Norovi, či by aj oni nešli na plaváreň. A išli. Aj Maťo