tomasgolha

Už dlhú dobu mi leží na srdci myšlienka napísania tohto blogu. Mám pocit, že by som sa jej nezbavil, pokým by som ho nenapísal. Mená osôb som zmenil a dúfam, že týmto blogom nikomu neublížim. Ako sme sa nasťahovali do Bystrice, spoznávali sme a spoznávame nových ľudí, ktorí žijú v našom okolí. Samozrejme najskôr sme spoznali našich susedov a potom nasledovali mamičky, s ktorými sa Janka stretávala na detských ihriskách. Bola medzi nimi aj mamička z iného národa. Trochu staršia, trochu zvláštna. Mala malú Adelku, ktorú verím tomu veľmi milovala. Často sme sa nevídali, ale často sa nevídame ani s našimi priateľmi, ktorí bývajú v Bystrici. Priznám sa, že som s ňou toho veľa nenarozprával. My muži sme takí, že keď sa nejaké maminky stretnú a my sme momentálne s nimi, buď ticho stojíme pri nich, alebo trochu obďaleč sledujeme celý rozhovor a čakáme, kým sa dorozprávajú aby sme mohli pokračovať v ceste. Viem, že chodila s Jankou a našou Dorotkou na jeden krúžok, aj vonku sa viac stretáv