Jeden človek raz povedal túto vetu. Zaznačil som si ju do sketchbooku a v určitom čakaní na jednu udalosť som sa začal s touto vetou hrať. Iba jednoducho a krátko. Takto nejako:
Neviem ako, alebo podľa akých kritérií si svadobčania vyberajú svojho svadobného fotografa, ale mám pocit, že to kritérium je len jedno jediné. Žiaľ, žijeme v krajine, kde nezarábame toľko, koľko by sme chceli a asi ani toľko, koľko by sme aj mali. A tak šetríme kde sa dá. Máme predstavy nádhernej výzdoby kostola, alebo sobášnej sály, ešte krajšie vyzdobené miesto kde sa bude konať hostina. Chceli by sme fotografa, kameramana, starejšieho, desať poschodovú tortu a 150 hostí. Nevestine šaty musia byť najkrajšie na svete. Samozrejme. To sú naše predstavy. Ale keď sa pozrieme na náš budget, dostaneme sa do reality a začíname škrtať. Škrtáme hostí, výzdoba nemusí byť taká prepychová, torta bude stačiť trojposchodová, a tak ďalej, až po fotografa. Poznám to, pretože som toto pravidlo uplatnil aj na svojej svadbe. Naším cieľom bolo ušetriť čo najviac. A tak sme si na našu svadbu zavolali fotiť kamoša. A tak kritérium na svadobné...
Ak stretnem na školskej chodbe niekoho staršieho (nielen učiteľa), pozdravím sa mu „Dobrý deň“. Zdravím sa vždy ako prvý! Učiteľov oslovujem „pán profesor/pani profesorka“, prípadne „pán učiteľ/pani učiteľka“ Učiteľ nie je na tej istej úrovni ako ja a preto mu netykám. Pred vstupom do miestností zaklopem na dvere. Ak mi niekto otvorí dvere, na ktoré klopem, pozdravím sa „Dobrý deň“. Následne sa opýtam, (slušne) na to, čo potrebujem. „Je tu pani profesorka XY?“, alebo „Nemáte náhodou to a to?“, „Mohol by som si požičať/zobrať to a to?“ Nezabudnem sa poďakovať. „Ďakujem“. Ak učiteľ príde na hodinu pozdravím sa mu. Zvyčajne tak že sa postavím pri lavici. Ak chcem počas vyučovania opustiť triedu, opýtam sa učiteľa, či môžem s tým, že uvediem dôvod, prečo tak chcem urobiť. Na WC chodím cez prestávku. Do školského bufetu chodím cez prestávku. Na vyučovacej hodine nepoužívam mobilný telefón, ani no...
Niekedy mám toho fotenia a upravovania toľko, že nestíham, alebo nemám chuť písať blogy. Dnes som si ale trochu času našiel a tak pridávam túto milú fotku zo svadby Filipa a Martinky, ktorá sa konala v roku 2016 v Kremnici. Hostina bola v krásnych priestoroch reštaurácie zlatý strom . Bola to veľmi pekná svadba a fotil som ju rád aj preto, že som sa vďaka tomu vrátil do svojho rodného mesta. Počas hostiny mal starejší pripravený aj zábavný program s hrami, ktoré som ešte nezažil na žiadnej svadbe. Pamätám si na plutie cukríkov marshmallow na diaľku, alebo fúkanie balónov pumpou a ich následné praskanie tým, že ich prisadnete. Do súťaže s balónmi boli zapojené aj svadobné mamky a mali z toho kopec zábavy. Ako vidno na fotografii, hra bavila všetkých hostí. Niekedy mám pocit, že tí starejší sú taký trapkovia, ktorí hovoria hlúpe vtipy na ktorých sa nik nebaví a vôbec by na svadbe nechýbali. Inokedy, ale chýbajú a ak sú to ľudia, ktorí aj takýmto spôsobom sp...
Komentáre
Zverejnenie komentára