tomasgolha

  Všade veľký zhon a nikto nič nestíha. A tak mi kolegyňa hodila na krk tvorbu plagátu. Samozrejme už včera to malo byť spravené.

Keď sme sa zamilovali a chodili sme spolu, väčšinou sme videli na tom druhom iba tie dobré veci. Vedeli by sme o ňom povedať veľa vecí, ktoré si na ňom ceníme. Tie, ktoré sa nám nepáčia sme nevideli a nechceli sme mu ich priznať. Po svadbe sa realita zmenila a ako tak vnímam manželstvá, ktoré spolu žijú dlhšie, veci, ktoré si na druhom ceníme zrazu nevieme nájsť a naopak, toho zlého je na našom partnerovi akosi priveľa. Čo je ale horšie, stáva sa nám, že najvhodnejším časom kedy povedať svojej polovičke, čo urobila zle, alebo čo neurobila je v čase, keď sme s návštevou. Vieme to povedať s dávkou sarkastického humoru tak, že partner nemá šancu niečo na to povedať a ak sa nechce pred návštevou hádať, tak zostane ticho niekde v zákope kuchyne. Takto to robíme my muži. Ženy zase povedia o chybách svojho muža priateľkám. Nemôžem im vyčítať, že tak robia. Potrebujú to niekomu povedať, aj keď je to niekedy povedané tým štýlom, že manžela vykreslí ako toho najhoršieho človeka na svete. A