DOROTKA
Príspevky
Veveričky
Nie je pre mňa také ľahké napísať niečo. Niekedy nie sú nápady o čom písať, inokedy by myšlienky aj boli, ale nie je čas, alebo nie je na čo, respektíve na čom písať. Najčastejšie je to lenivosť spojená s únavou. A momentálne sú toto všetko len výhovorky. Mám pocit že občas žijem jeden veľký stereotyp. Stále to isté dokola. Práca, spánok, oheň, detičky, počítač, cesta domov vlakom, hlad, jedlo...... Len nie v tomto poradí. Nechcel som podporovať stereotyp aj tým spôsobom, že napíšem jeho presnú podobu. Tlak stereotypu cítiť viac ak sa necítim dobre, ak sa cítim tlačený a neslobodný. Asi to tak stále bude. Ak je mi fajn, tak ho nevnímam. A nechcel som písať o stereotype. Včera ráno som spravil trochu nezvyčajnú vec. Teda nikdy som to nespravil a napadla ma k nej pekná myšlienka. Aspoň pre mňa bola pekná. „Obzri sa a uvidíš nové, krásne veci.“ Išlo o to, že som bol zaniesť k detskej doktorke Dorotkyn materiál, ako to nazvala pani sestrička a zle som si vypočítal čas, ktorý
