Keď sme sa zamilovali a chodili sme spolu, väčšinou sme videli na tom druhom iba tie dobré veci. Vedeli by sme o ňom povedať veľa vecí, ktoré si na ňom ceníme. Tie, ktoré sa nám nepáčia sme nevideli a nechceli sme mu ich priznať. Po svadbe sa realita zmenila a ako tak vnímam manželstvá, ktoré spolu žijú dlhšie, veci, ktoré si na druhom ceníme zrazu nevieme nájsť a naopak, toho zlého je na našom partnerovi akosi priveľa. Čo je ale horšie, stáva sa nám, že najvhodnejším časom kedy povedať svojej polovičke, čo urobila zle, alebo čo neurobila je v čase, keď sme s návštevou. Vieme to povedať s dávkou sarkastického humoru tak, že partner nemá šancu niečo na to povedať a ak sa nechce pred návštevou hádať, tak zostane ticho niekde v zákope kuchyne. Takto to robíme my muži. Ženy zase povedia o chybách svojho muža priateľkám. Nemôžem im vyčítať, že tak robia. Potrebujú to niekomu povedať, aj keď je to niekedy povedané tým štýlom, že manž...